Tvorba legislatívy PN samosprávy sa v ostatných dňoch stala predmetom introspektívnych monológov v (ne)jednom nemiestnom podniku. V niektorých sa omylom bavili o prebiehajúcej reality šou v Hostinci u vrabca(priebežné dianie šou možno sledovať počas reklám teleshopingu na zakodóvanom pornokanáli, ak uhradíte sumu päť galónov čistého liehu, opakujem nie denaturovaného, ale čistého, na účet Jána Ľuptáka z Terchovej, pozn. barterix).
otec Jána Ľuptáka, Ján Ľupták(došli kelne?)
Poslanci sa po druhýkrát dostali k ľudovému návrhu všeobecne záväzného nariadenia, ktorý prešiel petíciou. Prvý návrh z roku 1993 sa týkal zmeny názvu ulíc, keď sa dovtedy všetky volali :“Námestie“, čím dochádzalo k drobným dezorientáciám u ukrajinských a mongolských turistov, hľadajúcich štrngajúce kľúče. Ako je všetkým Piešťancom známe, zmena názvu bola komplexná, a tak od roku 1993 sa všetky ulice volajú “mulica“, okrem slepých.
Druhý pertraktovaný(Removym traktorom) návrh je z dielne latentných bruchovravcov, ktorých plat kolíše po krivke sínusoidy v jej hornej časti a cosínusoidy v jej dolnej časti(ako nie je vidieť na obrázku), v jazyku zemských povaľačov:“ za také penáze by som ani loto nepodal, né to ešte vyhral, ROFL“.
Návrh, ktorý sa teší priazni viacerých obyvateľov PN, obsahoval túto dispozíciu:“ Sceme, aby obyvatelia, okrem žén, keré robá, dzedzili choroby po svojich oných.“
V žurnalistickej hantýrke možno zjednodušene povedať, že títo ľudia, ktorým hovorí brucho, chcú, aby sa choroba ich predkov stala predmetom dedičského konania. Príkladmo, ak váš nenarodený syn umrie na chudobu, nedajbože sa utopí, potom by mal jeho syn zdediť tú, či onú vašu chorobu(alebo Dúfusovu).Komplikovanejšie je to však pri dedičných chorobách, ktoré sa dedia už pri narodení a nie v samotnom dedičskom konaní. V tých prípadoch je mesto krátke a rozhodlo sa, že do návrhu začlení aj ustanovenie o nepovažovaní dedičných chorôb za 
choroby, ktoré by bolo možné zdediť, a tak obišlo aj tieto úchylky prírody, na ktoré by bola legislatíva prikrátka. Po presadení návrhu možno očakávať dobré výsledky v liečbe Downovho syndrómu.
po prijatí nariadenia už deti s Downovym syndrómom budú zdravé
V prítomnom čase(okrem teraz) prebieha naliehavá rozprava o tom, či je člnkovanie na kolieskových korčuliach v potoku choroba, fetiš alebo len dedičná choroba.
Poslancov osobitne prekvapil návrh chlapca Ondreja, ktorý píše:“ Svojho času som neohýbal kolená. Nedá sa to liečiť, preto sa domnievam, že nejde o chorobu, podobne ako gayizmus. Neželám si, aby moje deti doplatili na zákerný byrokratický omyl. Priznávam sa, že kolená neohýbam ako koníček. Ojebávam“. Čo dodať k tomuto úprimnému klamstvu? Ondrejovi veríme.
Mestskí poslanci sa tiež zaoberali propozíciou poslanca Jána Šmídu. Predostiera návrh, v ktorom žiada každého obyvateľa potrestať sankciou trojdňového pobytu v deravom člne na priehrade Sĺňava bez koliečkových korčulí pre nedostatočné vedomosti o meste. Za základnú vedomosť 
považuje fakt, že obyvatelia mesta sú trpaslíci. A celé mesto bolo zmenšené v mierke 1:3, aby sa zabránilo skresleniam, ktoré vyrábali vysoké lampy pouličného osvetlenia. Za týmto účelom boli zmenšené autá v celom meste a normované boli tiež dĺžky penisov, okrem Dúfusovho. Nie všetci obyvatelia mesta vedia, že sa vozia v tretinkových autách, pijú tretinkové tretinkové pivá, a majú o dve tretiny kratšie penisy, ako priemerný černoch deleno osem.
náhodne selektovaní obyvatelia PN
Primátor Remo pripravil návrh nariadenia tzv. „lex Dubo“. Tento netradičný návrh upriamuje pozornosť na miestnu žijúcu autoritu, svojho času otca zakladateľa ponožiek. Jeho jadrom a celým znením sú dvoje ustanovenia:“ Dubo je z Piešťan. Ak budeš do mňa jebať, rozjebe ti hlavu o betón alebo iný pevný poťažmo dostupný objekt“
Na záver ponúkame Motto slávneho kolkára Paťa: „Pozriem, vidím“. Dodáme len:“Iba ak si vidomý“.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára