Platená agentúrna správa

Sponzor článku


Piešťany. Moravany nad Váhom. Banka. Nitrianska Blatnica. Humenné. Piešťany. Všetko končí a začína v Ljublane, dedina s podobným názvom, aký nosí hlavné mesto zameniteľného štátu s iným štátom- off topic. Okruh pre retrocyklistov :Osídlie sexu- tak ako inde. Osídlie zatmení pred očami. Chcem parafrázovať slová, ktoré som nezačul. Existuje človek, ktorý by spočítal všetky svoje prsty? Ak áno, potom všetky ostatné slová, ktoré napíšem sú pravdivé. Ak sú pravdivé, tak potom sú pravdivé. Tautologické spojenia sú vždy pravdivé. Malý sylogizmus rozohral šachovú partiu a mat hovorí, že tento človek stláčajúci klávesy nemusí ani prehovoriť, na druhom pahýle, pravdu treba odhaliť pre nevedomých a nevidomých! Toľko entré tohto nikdy
nekončiaceho toku utrpenia v požehnaní.

Ak by som žil v časoch polonahých ochmonekov(novotvar), čo zaiste žijem, stále by som svoj pohľad upieral na jeden bod. Tak, ako vždy na prechode pre chodcov(letisko pre lietadlá, garáž pre garniže) sa obsedantno-kompulzívne pozerám na ženské ruky. Je udivujúce, že ich majú. Ruky. Človek by sa nemal nikdy prestať čudovať. Čuduj sa svete, čudujem sa, čo som teraz napísal. Napísal? To sa teda, čudujem, aké slovo som použil: „napísal“. „Použil“? Všetky doterajšie vety som vyskladal z už existujúcich viet, ktoré som splagioval z mohutného webu. Som novodobý dadaista, neodadaista píšuci k veci. Väzenie je krásna vec, hlavne keď si lenivec. Ženské ruky, skoro ako lono, miesto, kam sa všetci túlime, odkiaľ všetci pochádzame, okrem Boha, ten nemá svoj počiatok, ani svoj koniec, nie je malý, ani veľký, lež najmenší a najväčší, iste, to platí, ak nie ste deisti, či nihilistickí panteisti skrývajúci sa v lese. Dal som ju v Piešťanoch. Tie ruky, o ktoré sa opieram, ma neraz stáli životy iných vozíčkarov na prechode- porušujú konvencie: po prechode sa chodí, pretože je pre chodcov. Je to zrejmé. Ignoranti nabúrajú systém, ktorý sa neskôr zrúti v guči anarchizmu. Piešťany sú tu pre Vás.

Ničí ma predstava muža, ktorý pri onánii myslí na mesto. Mesto a jeho krásne tepny. Desím sa svojich predstáv. Backslide po chodníkoch, až kým nenarazíš na strom- ak ho nevyrúbal Remo. Keď už je reč o špagetách, som na zozname? Možno som tretí zdola, ale čo ak zhora?! Čierne sklá a mimikry. Bojím sa spať v pyžame, v tej pyžame. Sladké vyvrcholenie na barlolamočovej zadnici, in memorias res. Narodiť sa v pôrodnici a žiť v Piešťanoch a podstúpiť únik mozgov. Ak by som nemal mozog, mohol som ostať. Načo mi je? Aj tak stále myslím na ne. Na rozkvitnuté bahnisté Piešťany. Nikdy som si ani len nohu nemočil v bahne, a preto som pravý Piešťanec. Kŕmenie čajok namiesto labutí. Veľkonočný ohňostroj. Ľadové mravce v Dunaji. Prvojúnové defilé modlitebníkov. Zvonice na ntú. Ešte tam stále niekde je, čaká tam na mňa, rozožraná v parku na blatko.

Umrieť a narodiť sa. Boli Piešťany aj pred tým ako som žil? Čo bolo predtým, ako som žil? Piešťany! Istota, ktorá ostáva aj po smrti. Rytmus, Chomejní, Foucault.Prví a poslední, ktorí vkročili do chrámu svätého Petra, naraz. Vajcovka, promenáda, kolonáda, zmrzka za tri koruny. Opotrebované kurvy, Arabi jebajúci opotrebované kurvy, robiaci ich ešte opotrebovanejšími. Oidipov komplex. Mliečak. Bezovec. Koložváry. Kopányi. Kofola za 25,. + cena za plasťák. Dostala, čo chcela, alebo chcela, čo dostala? Sekáče. Balnelogické múzeum nemajúce kľúče do Slovanu obohnaného takmer nepreniknuteľným plotom. Mekka hip hopu a polky. Východní Nemci nechávajúci tringelty aj na verejných záchodoch. Nové a nové krčmy pre spodné vrstvy. Veľa zábavy pre študentov novozniknutej fakulty vysokej školy. Debilák. Domov. Nevychovanci z dvojky školy. Autobusy HZDS na Pasienky. Mosty, beaty, smery, city. Toto je je je óda há PN štyri.

Včera, v skorých ranných hodinách bola nájdená mladá znásilnená panna v znamení kozoroh. Bola už zosnulá, aj keď sa ju okamžite prišlá záchranná služba snažila oživiť práve zakúpeným defibrilátorom od firmy Falux, v.s.- „volty do vás“ oblečená v odevoch od živnostníčky Michaely, a.s. Skúsený súdny lekár, tiež panic, skonštatoval, že telo ležalo na mieste niekoľko týždňov, a preto nenahmatal tep. Totožnosť mladej zosnulej ešte stále panny sa nepodarilo zistiť ani po obhliadke jej najbližších členov rodiny. Pretože nebohá a netotožná Miriam nepodala trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, ktorý ju nemučil a nedržal v sklepě, prokurátor nemohol nič robiť a označiť za vinného Fritzla, vystupujúceho na icq pod nickom Frtizl73, z neďalekého Rakúska. Na jeho kolektívnej vine sa zhodli všetci členovia poroty: zvíťazil najjemnejším odtienkom úsmevu na vínnej etikete. Pohreb sa bude konať na mestskom trhovisku. Antigonovský údel rodiny nepovoľuje uhnúť jej zvykom a vystavovať telo verejnosti, kým ho niekto nekúpi. V značnej rozloženom stave sa naša redakcia podujala navrhnúť rodine diskrétne riešenie a urobiť verejnú dražbu, aby tak odpútala pozornosť od faux-pas, ktoré sa v tú pochmúrnu noc prihodilo v ich rodine. Ach, aký človek sa mohol dopustiť niečoho takého? Kto to len mohol spraviť? Aj keď je tento fakt známy, článok si vynucoval morálne zakončenie.
svedkovia náhodnej vraždy




Gabber. Graffity. Čajové posedenia o piatej. Speedcore. Ponočný ruch.

Piešťany. Moravany nad Váhom. Banka. Nitrianska Blatnica. Humenné. Piešťany. Všetko končí a začína v Ljublane,