Premisa 2: Každý človek(homo homini lupus) je produktom evolúcie.
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Záver: Každý politik je produktom evolúcie.
O evolúcií sa hovorí pri určovaní živočíšneho druhu. Ide o taký silný postulát, že sa mu pavedecké teórie nutne prispôsobujú a nie naopak, inak by boli out. Scientológovia si upravili svojho B.. B. nestvoril č., B. stvoril evolúciu(dosť lacné, no mňa dostali: moje meno je Tom Cruise, svojho času produkt denaturovanej evolúcie).
Je evolúcia zavŕšená? Možno o evolúcií hovoriť dnes u človeka, ak nie je vystavený fyzickým faktorom, ktoré by mohli ovplyvniť vývoj jeho fyziognómie?
PN ZHAStvrdí: ÁNO, ibaže by nie!!!!
PN ZHAS šokujúco odhalil istú oblasť, v ktorej zaručene prebieha evolúcia. Ide o nóvum- keď Darwin si opeká v hrobe- ide o revolúciu v evolučnej teórii, ktorá nezavedie industrializáciu do Novgorodu. PN ZHAS- bez pomoci sociálneho fondu EÚ, za čo nesmierne ďakujeme- po trojdennej vakácii v budove NRSR na balkóne, za žoviálnej podpory miestnych baníkov, zistil, že posledné útočisko evolúcie je politka a nie hádzaná. Princíp evolúcie je v tomto prípade latentný a istým spôsobom pokrútený. Celá teória sa odvíja od empirických dát, ktoré demonštrujeme ďalej. Evolučná teória dostala pracovný názov DEVOLÚCIA.
Devolúcia nie je kontinuálna. Cyklicky sa vracia v obdobiach, ktoré neznámy historik, sociológ a vo voľnom čase fetišista a parkový úchylkár, ktorého meno sa ocitne o päť dní v denníku Pravda na tretej strane, druhom riadku, vľavo, označil ako despocie, autarkie a amnézie.
Slovensko, ako štát, nemá na výber. Má také krátke dejiny, že sa úpenlivo hlási ku každej omrvinke, ako takmer zabudnutých sto metrov štvorcových mora v Tichom oceáne(na obrázku). Hlási sa najmä k odkazu Slovenského vojnového štátu, kde mnoho mládencom bolo umožnené ukázať niekoľkokrát za deň dĺžku svojich ramien. Traduje sa, že z tej doby poznáme miery ako pol heilu, či koláč mein a módou pertraktované fúziky, ktoré dnes možno vidieť na tvárach mnohých absintujúcich intelektuálov. S úsmevom na lícnych kostiach sa tiež upína na dejiny federatívnej Slovenskej republiky. Možno však namietať, že to nebolo ono. Ono to bolo od roku 1993. Vhodné podnebie pre ľahké postsocialistické diktatúry nebolo využité na 100%, no blahom a teplom zalieva lono nejednej vdovy, spomínajúc živo na oné obdobie.
Vychádzajúc z predkladanej teórie našeho instantného historika, Slovensko je bašta devolúcie, vhodná pôda, na ktorej mohlo devolvovať toľko druhov politkov, toľko extemporistických monštruóznych ľudí, zjednodušene obľudí. Dotknime sa pravdy a nepoložme si otázku: Prečo je to tak? lež tú rezkejšiu mravnejšiu Kto sú títo obľudia? Mach? Šebestová? Tuka? Tiso? Husák? Biľak? Tóthová? Fico? Rafaj? Áno. Toto neboli rečnícke otázky.
Devolúciu prezentujeme na náhodne zvolenom príklade: Vladimír Mečiar
Muž jednej tváre. Muž, ktorého obraz visí na matre-tatre-fatre hneď vedľa pápeža a odfoteného Ježiša. Muž, ktorého priezvisko v istom čase v Slovenskej republike nebolo možné spojiť s hanlivým slovom, pretože vám hrozila nedobrovoľná lobotómia alebo zavlečenie na kolotoče.
Muž, ktorý sa vyvinul z homo habilis, ktorého pokračovateľom sa stal syn Jána Ľuptáka Ján Ľupták. Pena okolo úst a ruky vzopäté v snahe dostať sa ku koristi: "Ešte raz sa ma to opýtaš, 
takú ti jebnem, že sa nespamätáš". Slováci v ňom vycítili opäť šancu pokračovať v našej krajine v rozbehnutej devolúcii a umne sa jej chopili, až pokiaľ demografický vývoj negatívne postihol silné ročníky toho obdobia(na obrázku).
Aký bude nový plod slovenskej devolúcie?
Záverečné poučenie: Tento článok sa nezaoberal devalváciou.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára