Šok!!! Vieme, kto zjedol Tomanovej psa!!!

Slovensko žije mýtom o uspanom, ba dokonca otrávenom psovi.

kvázipes-humanoid-farmár

Tento rádobypes sa narodil v trinástom storočí na hruškovej farme, práve v čase, keď sa farma industrializovala a menila na uhoľnú baňu. Kvázipes stratil v jednom momente zmysel a podstatu svojho bytia, pretože prišiel o svoju jedinú zábavu, ktorá bola zároveň jeho prácou. Šlo o veľmi záslužnú činnosť, priam štátnicku, za ktorú navrhovali povesiť nápis s jeho úspešnými anekdotami a bustou priamo na budovu NRSR. Nebyť kryptopapalášov z 20. storočia, na budove NRSR visí nápis:“ Haf. Som ja. Áno? Štát. Haf. Bratia! Chcem vieru! Baf!“

Tieto výroky stihol povedať krátko pred svojou smrťou, na ktorú neskôr zomrel. Uhoľný doktor diagnostikoval smrť v pokročilom štádiu straty zmyslu.

Pes vedel, prečo zomiera. Veril v reinkarnáciu do chleba alebo uhorky(reinkárnácie psov na obrázku). Zhodou okolností nečítal Budhovu tretiu cestu, ktorá hovorí o stagnácii. Ľudstvo už dnes vie, že psi nemajú vôľu, ani rozum, a bez týchto náležitostí nemožno rozhodovať v etickom zmysle medzi dobrom a zlom.To tiež značí, že psi nemôžu ovplyvniť svoju karmu. O tom je práve tretia Budhova cesta.Pes, vediac len polovicu abecedy po písmeno ä, nebol ochotný čítať v azbuke paperback od Budhu a nedozvedel sa, v pokročilom štádiu smrti, že sa opäť narodí. Žiaľ, ako pes.

Akonáhle sa pes opäť narodil, pomyslel si svoje. Ťažko opísať jednou vetou jeho dojemné rozpoloženie, ale preklínal svoju matku. Možno aj z dôvodov tých, že si stále v prenatálnom veku neprečítal tretiu Budhovu cestu(a tým nedokázal opodstatnenosť argumentov proti interupcii), a tiež že sa mu nepáčila farba svojej pupočnej šnúry, ktorú od zlosti prekusol.

Bolo to už na začiatku 21. storočia, keď si pes uvedomil svoj život pod psa. Banoval dni, keď nemohol stáť za pásom. Hľadal prácu, no všade mu ponúkali generálneho manažéra, či prezidenta spoločnosti, v žiadnom prípade pás. Rozhodol sa preto, že začne chodiť do práce a nebude si pýtať žiadnu plácu. V prvé dni naň pracovníci za pásom nepekne zazerali, a báli sa, možno aj opodstatnene, že prídu o svoju prácu. Pes pracoval za troch, bral aj nočné, samozrejme grátis, občas dostal španiela. Časom mu to nestačilo. Žiadalo sa mu budovať túto spoločnosť v mene mieru, kolektivizácie, všeobecného porozumenia, internacionalizmu a komunizmu, a preto zobral ďalšie tri neplatené práce za pásom.

reinkarnovaný pes za pásom počas nočnej zmeny

V tom čase si ho všimla ministerka práce, Viera Tomanová. Verila v neho. Bol pre ňu substrátom, na ktorom chcela postaviť základný kameň nového sociálneho štátu, na ktorý tak dlho nevedel prísť sám predseda Robert Fico.

Tomanová si tohto psa zobrala k sebe domov a viedla s ním debaty, až pokým nedospela k daným zmenám. Hovorilo sa o páde druhého pilieru dôchodkového systému, pes argumentoval tiež, poznajúc demografické údaje o raste počtu obyvateľov v nasledujúcich dekádach, v prospech prvého piliera. Viera nadšená rétorikou, sťa Biľak, len bez ofinky, príjmala všetky rady bez oVierenia. A tak sa budoval v mysli Vieri nový sociálny štát, Slovenská republika. V záujme podpory ďalšieho rastu počtu obyvateľov, pes navrhol opatrenia ako, nemožnosť matiek zapojiť sa do druhého piliera, či dlhodobé nezvyšovanie rodičovských príspevkov. O jeho genialite sa čoskoro dozvedel aj minister zdravotníctva Valentovič, ktorý od neho získal informácie, ako vyhrabať svoj rezort z krízy. Reštrukturalizácia poisťovní na jednu bola na stole.

O psovi sa časom dozvedela aj zákerná opozícia. A aj tá novodobá, teda MY, médiá, na čele s PN ZHASOM.

Pochopili sme razom, že pes je príčinou našich nešťastí, keď sme sa nemohli už viac pozerať, kam smeruje politka tohto štátu. V našich chorých hlavách vzkrsol nápad ODSTRÁNIENIA toho monštra. Toho PSA.

Pes-ideológ musel preč. Najlepšie možné riešenie bolo, ako inak, usmrtiť ho. Aj keď padali rôzne návrhy, najme pacifista Mikloš ho chcel poslať na rekondičný pobyt spojený so školením DSS. Tento návrh bol zamietnutý. Vykonávateľom sa stál PN ZHAS.

ŠOK!! Boli sme to MY!!!

Bolo to tesne nadránom, keď som sa ja s Robotixom predieral cez štvoritý ostnatý plot. Robotix použil španiela na okamžité rozpustenie sa plotu tak, že sme cezeň mohli prechádzať ako Mojžiš cez kofolu prsom v pohári(nepleťme si móre). Tu sa na nás vyrútil pes ideológ. Už som mu chcel podať kyanid draselný intravenózne, keď ma Robotix upozornil:“ A čo ak je to Tomanová!“ Neboli sme si istí, no dohodli sme sa prvoplánovo, že skontrolujeme aj spálňu, aby sme sa nezmýlili. Po načrení do spálne sa naše pochyby nerozplynuli. A z toho pomykova vzišiel aj ďalší nápad: ísť na istotou, usmrtiť oboch. Robotix chvíľu namietal, že dúfa, že nezabijeme aj ítyho(na obrázku vedľa Tomanovej), ale zahriakol som ho, že tieto vtipy sú už dnes lacné.

Na druhý deň sa konalo odvolávanie a Viera bola prítomná. Pes je v nemocnici a ranom štádiu smrti. Odysea bola úspešná, ba podarilo sa nám zhoršiť výzor Viery na nepoznanie. Očakávame efekt mýlenia si Viery s nevierou, ba zabudnutím.