Od založenia a vydania prvého výtlačku nášho časopisu nám začali do redakcie sídliacej na panvici chodiť milé výhražné listy. Sme veľmi radi prichádzajúcej konštruktívnej kritike, tak ako sme radi , že náš priemerný čitateľ má podľa prieskumu urobeného asociáciou asociálnych drožkárov určite viac ako trinásť prstov a sedem nôh, a samozrejme UM.
Rozhodli sme sa preto uverejniť jeden z listov od Vás, milých čitateľov, ktorý zaiste korešponduje s názorom ďalších zanietených impotentných eunuchov a čitateľov.
Tu ho predkladáme v plnom znení. Nech sa páči:
"No. Tak, teda. Jako, časopis je kurva postavený na báze mierotvornosti Impéria. Toto si nemyslím len ja, ale aj tutok syn , kerý je gramatický analfabet, no LÁSKAVO mu prepisujem články do lemurčiny(neexistujúci jazyk, pozn. redaktora). Syn a ja(odteraz už len JA) si myslím(e), že politická nevyváženosť a vyjebaný falus , skurvený mlok, a no do piči ide Dúfus, patria do každodenného diania nielen mesta, ale aj Impéria. Zdravím inak cisára(syn Vadera). Okrem iných dôležitých problémov, keré časopis prezieravo ignoruje, venuje sa toptémam, ako dodo, remo a mrkvic. Podľa mňa, teda IMHO, vesmír a celé bytie, mne ver, stojí na základoch, o ktorých sa píše u vás. Láska, nenávisť a Mičura sú elementy, keré doplniť netreba.
Veľmi ma trápi zmiznutie domu pána primátora. Kde v piči je? A kerý kokot to bol? Ja viem, že ja som to nebol a syn, ani po uplatnení inkvizičného práva útrpného nepovedal, že to bol on.(je nemý, pozn. otca) A to som skúšal aj horúcu panvicu(nie našu, pozn. redaktora) a jazyk sa mu nie a nie rozviazať.
Inak, v liste oné, posielam aj deka šunky a pol milióna českých korún slovenských, chcem tým zároveň podporiť abstinečný pobyt jedného člena redakcie, kéreho poznám ešte z raného detstva. Robotix: poď na Španiela(už je dodovi, pozn. redaktora).
Mám inak dosť piči, NIČ(nič nie je, pozn, redaktora), slovom ani kokot, ma nezaujíma. Samozrejme okrem vašej utešiteľskej poézie.
Trochu mi vo vašom plátku(časopise, oprava redaktora) absentuje humor. Myslím, že písať vážne o takých vlažných témach je určite ťažké, ak nie ozlomkrčné. S touto úlohou, oboznamovať, nás ZHASOV, sa pojímate úhrančivo, fascinujúco, experimentálne, ale stále mi chýba trochu láskavého humoru typu:" Idú dve babky po roli a oproti ide kôň. Zrazu jedna kričí koňovi: Ahaho kokot, BABKA! Kôň len stroho odpovie: Na kone! a dá si jedného pygmeja pod lampáš." Alebo takto:" Pičus, ozýva sa ulicou. Pičus. Pičus. Pičus. Neustále sa ozýva ulicou. Až kým nevykukne Robo Falus(strieborný) a nepovie Tapír neruš." A mohol by som pokračovať, ale zaiste už viete, čo mám na mysli.
Apropos prosím, ak si môžem dovoliť jeden skromný návrh: Rád by som si prečítal reportáž o Garniži, Starej žene a Mokoške. Myslím, že osud ich spojil a žijú ako tri rumunské ženy v centre Kuvajtu. Boh im žehnaj. Bol by som rád, ak by sa prostriedky čiastočne použili aj na reportáže: Prečo nemám penáze? Môže za to penáz?
Lúčim sa s Vami milá redakcia. Stojí mi falus.
Onofrej Kokotek Úchylný (trochu kokot pozn. redaktora) v spolupráci s jeho jednoročným synom"
Ďakujeme Kokotekovi za vyjadrenie svojho pohľadu, zaiste umného, ktorý v najbližších okamihoch dáme preložiť do polštiny, následne si ho prečítame, budeme analyzovať, a skúsime sa aj poučiť, okrem dní, keď bude mokro.
Za redakciu Mlok na panvici bez robotixa dodovi.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára