Škandál! V Piešťanoch vyrástla nová zvonica. Na čierno!

Obyvatelia mesta Piešťany, voľnomyšlienkári, onanisti, liberálni ne-fašisti, sa rozhodli využiť svoje ústavné právo petičné a takto vyjadriť svoju nesolidaritu proti ostávajúcej menšine náboženských fundamentalistov. Títo oklieštení paraziti spoločnosti, ku ktorým štát pred časom prehodnotil svoj prístup a zaviedol pre každého príslušníka cirkevnú daň, a daň z Boha, si potmehúdsky začali stavať v noci zvonicu neďaleko od energií odpojeného kostola(pre neodvádzanie daní z božieho bremena)v čase, keď každý slušný človek spí. Samotná zvonica už dosahuje výšku päť božích krokov a hlasitosť až niekoľko úderov hrmených, pričom hrozí zmŕtvychvstanie mestského demiurga zvoncov.

rozostavaná zvonica

Zastupiteľstvo mesta sa zdá byť v tejto situácii bezmocné, kedže ultraliberálna NRSR dosiaľ nestihla novelizovať dôležité ustanovenie zákona o náboženských spoločnostiach, podľa ktorých si každý človek môže na ploche päť siah postaviť vlastný sakrálny falus, poťažmo zvonicu. Zatupiteľstvo sa preto obracia na parlament a výkonnú moc, aby tento stav rýchlo napravili a zlegalizovali LSD. Medzičasom majoritou akceptovaná mafia začala tlačiť na náboženských fanatikov a premietať Krstného otca na predmetnú zvonicu.

Fundamentalisti za ostatný rok prišli o štyri pätiny svojich kostolov a vodcovia strácajú pole pôsobnosti a šírenia strachu. Tento zúfalý krok mal smerovať k premene spoločnosti, ako hovorí mladý zapálený muž, Obcenáš: Ó, bože, Bože, ak si, prídi a zachráň nás. Ak neprídeš,nevadí, tešíme sa na teba v nebi. Jupí. Tvoj Obcenáš!“

fundamentalistom ostáva len jeden

„Akí sú to liberáli? Veď nám nedovolia uctievať nášho boha, ktorý sa volá Boh. Keď som bol naposledy v Erotic City, všetci sa na mňa usmievali, len čo vkročím do chrámu božieho, už ho búrajú. Títo liberáli, táto zberba. Za pána farára Tisu sme inak žili. Aj obilie rástlo a mládež sa stretávala, to však boli iné časy!“, povedal posledný preživší kňaz Dodo.

boh zvaný Boh

Kolorit mesta Piešťany sa tak zmenil na nepoznanie. Liberálny závan je cítiť zovšadiaľ. Tradičné nedeľné prechádzky vystriedali náhodné výskoky z okien. Koncerty ľudovej hudby nahradili Mrkvicove podmazy. Toto mesto nemá žiadne hranice, a je najlepším reprezentantom dnešného liberálneho slovenského štátu.

Víťaz súťaže o najbulvárnejší nadpis!

Asi ste ani nepostrehli, milí prázdninonanovači, ale našimi médiami prebehla súťaž o najbulvárnejší nadpis na Slovensku. Po presne 47 sekundovej práci a výskume sa teámu našich vedcov podarilo zostaviť nadpis, ktorého trhová cena sa odhaduje na 780 miliónov Sk/ 45 milónov Euro (mám v piči nezdražovať).
Ten nadpis by mohol slabších jedincov, najmä voličov strany Smerovka, omráčiť (v hantýrke voličov koalície:"by ich mohlo jebnúť"). Preto prosíme najmä dôchdkyne a ľudí s ischemickou chorobou srdca, aby užili nitroglycerín. Konkurenciu z Nového Ohlasu upozorňujeme, že tento nadpis je patentovaný pod č.6466 na Patentovom úrade v Šamoríne.


Prvý kresťan, ktorý použil antikoncepciu:Fico, pozor smrť!!

Áno, to je on! Najbulvárnejší nadpis, ktorý je teoreticky možné na Slovensku vytvoriť. Tím vedcov z Maticke Slovanskej neváha a už pripravuje aj článok, ktorý bude možné s pietou pod nadpis uložiť.



Vaša Matica Slovanská

Redundatne: Rozhovor, ktorý vás dá do pozoru!

Prinášame Vám exkluzívny rozhovor s Krabom, Mrkvicom, Furasom a Mývalom. Týchto mužov je náročné zoskupiť v jeden rozhovor, ale predsa, šťastena nám priala. Rozprávali sme sa v zákopoch za plazivých brejkorových podmazov Mrkvica.






R: Sparno je. Nože, položím otázky. Máte možnosť odpovedať, nič nezamlčať a klamať, mlčať. Poučení?

Krab(K): Dôležité je, že naša telocvičňa...

R: Áno, k tomu sa dostaneme neskôr. Spýtam sa najskôr muža so skúsenosťami, a dlhoročnou praxou vo svojom fachu. Ako sa vám pracuje v súkolí inštitúcie gymnázia?

Mýval(Mý): Pracujeme ako vládzeme, bajočkom.

R: Došlo k nedorozumeniu. Spytovaný bol pán Furas.

Furas(F): ALE DE! Šak som tu len pár rokov, nie jak Mýval, on je muž praxe a španielky.

Mý: Ale FU, už sa červenám. Zasiahol si skalár.

R: Pán Krab, zavidím Vám svorný kolektív. Je dôležité mať príjemné pracovné prostredie. Určite sa táto profesionálna pohoda prenáša aj na žiakov. Úprimne, myslíte si, že školský poriadok je dôležitý a ak áno, v čom?

Kr: Otázka zrejme na mňa. Poporádku. Aká bola tá prvá? Aha, bola len jedna. No, ale späť k telocvični. Stavala sa takmer sama, ale poviem vám, jednoduché to nebolo, najmä zohnat posledných šesdesiatysýc.

R: Pán Luknár, prosím odpovedzte na položenú otázku, predchádzate sled. O telocvični sa budeme rozpraváť až po zmene školy na militaristickú základňu.

Kr: O všeckom hovorí tá militarizácia. Odstránime školský poriadok, odstránime vyhlášky vlády, zákon, ústavu? To ste de videli? Takto to nepôjde. Touto cestou cesta nevedie. Viete, čo mám na mysli?

R: Pýtam sa aj preto, že prišla sťažnosť ohľadom citujem „nehumánneho uzurpátorského poriadku školy“ na školský inšpektorát. Nie je príliš tvrdé prikazovať deťom nosiť PUMY, tenisky, aby si zvykli na protijadrové na hodinách telesnej výchovy?

Kr: Má to svoje opodstatnenie. Psychohygiena a atómové poplachy pomáhajú zvládať túto generáciu. Off record pán redaktor, táto generácia je stratená. Treba ísť späť ku koreňom vojnových stavov. Mier je iba prestávkou vojny. Ako som sa naučil za komunizmu, disciplína musí byt. Iba na tom môžme stavať a udržať poriadok v celej našej svojeti.

Mý: Myslíš mojeť, Ivan?

Kr: Iste.

R: Faktom je, že viacero detí od vás odišlo na druhé piešťanské gymnázium, ktoré je cirkevné. Nebojíte sa, že pri už ubúdajúcich študentoch, svojim zameraním budete strácať záujem o vašu školu a dôjde tak k ohrozeniu jej pôsobenia?

Kr: Nie.

R: Čo vás uisťuje?

Kr: Demografické prognózy ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Pozrime sa otvorene pravde do očí. Začínali sme ako všeobecná škola. Pod mojím vedením prešla myšlienka kalokagatie k myšlienke športu ako zmyslu. Vykonávanie telesných úkonov, to je to isté ako vojna. Vojaci len vykonávajú telesné výkony na základe príkazov. Prechod od všeobecného zamerania k vojenskému bol teda logický krok a čaká aj ostatné školy, najmä zahradnícku učňovku. Je to móda, ako by povedali mladí.

Mý: Tam som hral Banderasa.

R: Otázka na vás pán Furas. Šíria sa reči, že beriete čierne peniaze za posilňovňu a púšťate niektorých žiakov po známosti bez poplatkov. Dávame vám priestor, aby ste to celoplošne vyvrátili. Nech sa páči.

F: Dohodneme sa na pive.

Kr: Čože? Úplatky? Nikdy, to nedopustím. Trikrát viac kľukov pri rozcvičkách.

R: Prejdime teda k telocvični...

Kr: Konečne. Je to naša pýcha, budujeme sauny v priekopách okolo telocvične, kde sme nasadili skopčákov na stráženie ostatných drôtov. Dotuje to Remov holding.

R: Ďakujem za rozhovor.

Kr: Tento rozhovor sa ešte neskončil. Načo tu je Mrkvic?

Mý: Púšťa letmé brejky.

Kr: Ty sa čo ozývaš!

Mý: Jabakieho, s prepáčením.

Kr: Opýtajte sa niečo Mrkvica.

R: Koho? Idú tapety, idú?

Mr: Obdeň.

Kr: Môžem povedať vtip o zubároch?

R: Ďakujem za rozhovor.

Kr: Já tých šestysýc nájdem.(inflácia, pozn. R)


Rozhovor nebol autorizovaný. Účastníci v prepise zmenili niektoré vety bez zmeny ich zmyslu. Tento rozhovor už nespravím nidky viac.

Platená agentúrna správa

Sponzor článku


Piešťany. Moravany nad Váhom. Banka. Nitrianska Blatnica. Humenné. Piešťany. Všetko končí a začína v Ljublane, dedina s podobným názvom, aký nosí hlavné mesto zameniteľného štátu s iným štátom- off topic. Okruh pre retrocyklistov :Osídlie sexu- tak ako inde. Osídlie zatmení pred očami. Chcem parafrázovať slová, ktoré som nezačul. Existuje človek, ktorý by spočítal všetky svoje prsty? Ak áno, potom všetky ostatné slová, ktoré napíšem sú pravdivé. Ak sú pravdivé, tak potom sú pravdivé. Tautologické spojenia sú vždy pravdivé. Malý sylogizmus rozohral šachovú partiu a mat hovorí, že tento človek stláčajúci klávesy nemusí ani prehovoriť, na druhom pahýle, pravdu treba odhaliť pre nevedomých a nevidomých! Toľko entré tohto nikdy
nekončiaceho toku utrpenia v požehnaní.

Ak by som žil v časoch polonahých ochmonekov(novotvar), čo zaiste žijem, stále by som svoj pohľad upieral na jeden bod. Tak, ako vždy na prechode pre chodcov(letisko pre lietadlá, garáž pre garniže) sa obsedantno-kompulzívne pozerám na ženské ruky. Je udivujúce, že ich majú. Ruky. Človek by sa nemal nikdy prestať čudovať. Čuduj sa svete, čudujem sa, čo som teraz napísal. Napísal? To sa teda, čudujem, aké slovo som použil: „napísal“. „Použil“? Všetky doterajšie vety som vyskladal z už existujúcich viet, ktoré som splagioval z mohutného webu. Som novodobý dadaista, neodadaista píšuci k veci. Väzenie je krásna vec, hlavne keď si lenivec. Ženské ruky, skoro ako lono, miesto, kam sa všetci túlime, odkiaľ všetci pochádzame, okrem Boha, ten nemá svoj počiatok, ani svoj koniec, nie je malý, ani veľký, lež najmenší a najväčší, iste, to platí, ak nie ste deisti, či nihilistickí panteisti skrývajúci sa v lese. Dal som ju v Piešťanoch. Tie ruky, o ktoré sa opieram, ma neraz stáli životy iných vozíčkarov na prechode- porušujú konvencie: po prechode sa chodí, pretože je pre chodcov. Je to zrejmé. Ignoranti nabúrajú systém, ktorý sa neskôr zrúti v guči anarchizmu. Piešťany sú tu pre Vás.

Ničí ma predstava muža, ktorý pri onánii myslí na mesto. Mesto a jeho krásne tepny. Desím sa svojich predstáv. Backslide po chodníkoch, až kým nenarazíš na strom- ak ho nevyrúbal Remo. Keď už je reč o špagetách, som na zozname? Možno som tretí zdola, ale čo ak zhora?! Čierne sklá a mimikry. Bojím sa spať v pyžame, v tej pyžame. Sladké vyvrcholenie na barlolamočovej zadnici, in memorias res. Narodiť sa v pôrodnici a žiť v Piešťanoch a podstúpiť únik mozgov. Ak by som nemal mozog, mohol som ostať. Načo mi je? Aj tak stále myslím na ne. Na rozkvitnuté bahnisté Piešťany. Nikdy som si ani len nohu nemočil v bahne, a preto som pravý Piešťanec. Kŕmenie čajok namiesto labutí. Veľkonočný ohňostroj. Ľadové mravce v Dunaji. Prvojúnové defilé modlitebníkov. Zvonice na ntú. Ešte tam stále niekde je, čaká tam na mňa, rozožraná v parku na blatko.

Umrieť a narodiť sa. Boli Piešťany aj pred tým ako som žil? Čo bolo predtým, ako som žil? Piešťany! Istota, ktorá ostáva aj po smrti. Rytmus, Chomejní, Foucault.Prví a poslední, ktorí vkročili do chrámu svätého Petra, naraz. Vajcovka, promenáda, kolonáda, zmrzka za tri koruny. Opotrebované kurvy, Arabi jebajúci opotrebované kurvy, robiaci ich ešte opotrebovanejšími. Oidipov komplex. Mliečak. Bezovec. Koložváry. Kopányi. Kofola za 25,. + cena za plasťák. Dostala, čo chcela, alebo chcela, čo dostala? Sekáče. Balnelogické múzeum nemajúce kľúče do Slovanu obohnaného takmer nepreniknuteľným plotom. Mekka hip hopu a polky. Východní Nemci nechávajúci tringelty aj na verejných záchodoch. Nové a nové krčmy pre spodné vrstvy. Veľa zábavy pre študentov novozniknutej fakulty vysokej školy. Debilák. Domov. Nevychovanci z dvojky školy. Autobusy HZDS na Pasienky. Mosty, beaty, smery, city. Toto je je je óda há PN štyri.

Včera, v skorých ranných hodinách bola nájdená mladá znásilnená panna v znamení kozoroh. Bola už zosnulá, aj keď sa ju okamžite prišlá záchranná služba snažila oživiť práve zakúpeným defibrilátorom od firmy Falux, v.s.- „volty do vás“ oblečená v odevoch od živnostníčky Michaely, a.s. Skúsený súdny lekár, tiež panic, skonštatoval, že telo ležalo na mieste niekoľko týždňov, a preto nenahmatal tep. Totožnosť mladej zosnulej ešte stále panny sa nepodarilo zistiť ani po obhliadke jej najbližších členov rodiny. Pretože nebohá a netotožná Miriam nepodala trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, ktorý ju nemučil a nedržal v sklepě, prokurátor nemohol nič robiť a označiť za vinného Fritzla, vystupujúceho na icq pod nickom Frtizl73, z neďalekého Rakúska. Na jeho kolektívnej vine sa zhodli všetci členovia poroty: zvíťazil najjemnejším odtienkom úsmevu na vínnej etikete. Pohreb sa bude konať na mestskom trhovisku. Antigonovský údel rodiny nepovoľuje uhnúť jej zvykom a vystavovať telo verejnosti, kým ho niekto nekúpi. V značnej rozloženom stave sa naša redakcia podujala navrhnúť rodine diskrétne riešenie a urobiť verejnú dražbu, aby tak odpútala pozornosť od faux-pas, ktoré sa v tú pochmúrnu noc prihodilo v ich rodine. Ach, aký človek sa mohol dopustiť niečoho takého? Kto to len mohol spraviť? Aj keď je tento fakt známy, článok si vynucoval morálne zakončenie.
svedkovia náhodnej vraždy




Gabber. Graffity. Čajové posedenia o piatej. Speedcore. Ponočný ruch.

Piešťany. Moravany nad Váhom. Banka. Nitrianska Blatnica. Humenné. Piešťany. Všetko končí a začína v Ljublane,